Tento článok nebude súvisieť vyslovene s potápaním, ale rozhodol som sa ho napísať, pretože v uplynulých dňoch došlo na viacerých vodných plochách k utopeniu mladých ľudí a tie vodné plochy nejako súvisia aj s tým potápaním.
Dnes trošku poruším pravidlo originálneho obsahu, pretože už to kdesi spracované bolo, a tak uvádzam súhrn možných rizík pri plávaní v rôznych podmienkach. (Zdroj: https://sportky.zoznam.sk/c/72917/nebezpecenstvo-pri-vode)
Nebezpečenstvo pri plávaní v prúdiacich vodách
- Pri plávaní v rieke so silným prúdom, hrozí nebezpečenstvo narazenia na kamene, brvná a rôzne iné prekážky ukryté pod hladinou. Pokiaľ to je možné, plávame zásadne iba v ľahkej obuvi v polohe na znaku nohami napred. Nenechávame sa unášať prúdom, pažami udržujeme smer plávania a polohu tela.
- Jedným z ďalších možných rizík pri plávaní v prúdiacej vode sú víry. Pokiaľ sa nemôžeme víru vyhnúť, snažíme sa ho preplávať v maximálne vodorovnej polohe. Ak sa však stane, že nás vír vtiahne, snažíme sa silným odrazom od dna do strany dostať z jeho dosahu. Aj tu platí hlavná zásada a to zostať v čo najväčšom pokoji a chladnokrvnosti.
- Pri plávaní v riekach sa často krát stretávame s perejami. Pri preplávaní perejou je dôležité sa dostať do polohy znak nohami napred, aby sme chodidlami tlmili prípadný náraz na kameň alebo inú prekážku.
- Ďalším rizikom pri rýchlo tečúcich vodách je hustý porast, ktorý je nebezpečný najmä v miestach, kde sa najväčšia rýchlosť prúdu na hladine približuje tesne ku brehu. Ak sa pri plávaní na takéto miesto dostaneme, snažíme sa čo najrýchlejšie dostať na breh pomocou konára, kríku alebo kmeňa stromu.
- Značné nebezpečenstvo tiež vzniká pri kontakte plavca a motorových lodí, kedy vznikajú nebezpečné víry, ktoré predstavujú riziko strhnutia plavca k lodnej skrutke.
Nebezpečenstvo pri stojatých vodách
Plávanie v stojatých vodách má svoje špecifiká, ktoré prinášajú rôzne nebezpečenstvá.
- V stojatých vodách, či už hovoríme o jazere alebo vodnej nádrži, sú v rôznych hĺbkových vrstvách veľmi rozdielne teploty. Ochladenie môže byť tak prudké, že môže dôjsť k svalovému a následne psychickému ochromeniu plavca.
- Ďalším možným rizikom pri plávaní v jazere, môže byť vodná hladina pokrytá vodnými rastlinami. Pri kontakte s vodnými rastlinami je dôležité zachovať rozvahu a prispôsobiť plávanie tak, aby nás výhonky nijakým spôsobom neobmedzili. Musíme sa snažiť ležať na povrchu hladiny, obmedziť prudké pohyby a vyplávať z porastu rovnakou cestou, ktorou sme sa tam dostali.
- Súčasťou plávania v sťažených podmienkach je plávanie vo vlnách. Najlepší spôsob ako zdolať rozbúrenú hladinu je tak, že plávame v smere vlnenia rovnakou rýchlosťou ako postupujú vlny. Ak však musíme plávať proti vlnám, je potrebné sledovať vrchol vlny a dychom sa na ňu pripraviť.
- Miesta v stojatých vodách, ktorým sa treba vyhýbať, sú miesta bahnité. Sú obzvlášť nebezpečné, lebo je v nich značne obmedzený pohyb plavca a záchrana musí byť poskytnutá čo najrýchlejšie a prakticky je možná len z plavidla, alebo prostredníctvom záchranárskych pomôcok.
Už na facebooku som skôr spomínal, že je na mieste zvážiť zakúpenie plaveckej bójky. Jedná sa o jednoduché nafukovacie plávajuce teleso, ktoré plavca nijak zvlášť pri plávaní neobmedzuje a na druhej strane mnohonásobne zvyšuje bezpečnosť pri plávaní. V skutočnosti má dve úžasné funkcie - varovnú - hlavne pre okolité plavidlá vrátane lodí, windsurfov, či paddleboardov a zároveň človeku môže zachrániť život v prípade kŕčov, či zdravotného problému počas plávania, keďže bójky je možné sa chytiť a do bezpečia doplávať "na nej" - ba dokonca sú aj modely, ktoré slúžia ako drybag, čiže okrem toho, že ťa to zachráni, odnesie ti to mobil, kľúče od auta a iné osobné veci, aby si ich nemusel schovávať pod leknom (napríklad TENTO). Samozrejme, na prvom mieste by mal byť príčetný úsudok - každý plavec by mal byť schopný objektívne zhodnotiť svoje schopnosti a naozaj nestojí za ten hazard dokazovanie si nejakých nadschopností. Ak sa človek utopí, nemá príliš veľa možností pochváliť sa svojim výkonom kamošom v krčme. Za to to naozaj nestojí.
Ak ste si uvedomili, že je dobré si bójku zaobstarať, dobrý výber majú v Agame: https://www.agama-diving.sk/plavecke-bojky
Foto: plavecká bójka a jej použitie
Na záver by som chcel ešte reagovať na múdrosti spomínané zakaždým, keď sa niekto utopí. Sú to hlavne prúdy a spodné víry.
Teória č.1: "Tam sú prúdy a tie ťa vezmú pod vodu a bez ohľadu na to, aký dobrý plavec si, nemáš šancu to uplávať..."
Áno, na mori sú aj prúdy. Výnimočne môžu vzniknúť aj vo vnútrozemí, a to v dôsledku poveternostných podmienok - silného vetra, avšak pre skúseného plavca nepredstavujú výraznejšie riziko - v skutočnosti najhorší scenár prúdu končí "vylodením sa" na opačnom brehu, kde je možné, že sa plavec po nepríjemnom zážitku môže pridať k partii grilujúcej na brehu. Víry sú ďalšou kategóriou - internetoví hydrológovia a odborníci v oblasti hydrodynamiky ich radi spájajú s charakterom dna, či objektmi pod vodou. Na základe zložitých vzorcov a s použitím rôznych konštánt a premenných, títo odborníci tvrdia, že čím viac vecí je pod vodou, tým viac "vírov" tu vzniká. Nie. V stojatých vodách víry nevznikajú, ani nezanikajú - vodné víry sú výsostne spojené s tečúcimi vodami, prípadne morskými prúdmi, kde v dôsledku nerovností dna a tvarov útesov, či iných podvodných útvarov vznikajú turbulencie, ktoré môžu vyústiť do tvaru víru, ktorý má, prirodzene, pre plavca jednu nevýhodu, a to, že má tendenciu objekty na hladine "stiahnuť" dole - nie však v pravom zmysle slova - v skutočnosti to spôsobuje gravitácia.
Teória č. 2: "Priehrada zatopila 17 obcí. Pod vodou sú studne a tie ťahajú vodu dole, a to ťa stiahne s ňou."
Skutočne nie. Kto raz v živote videl studňu, ten vie, že voda v nej sa tlačí odspodu a zo strán, aby sme ju vedeli odtiaľ kýblom nabrať. Opačným smerom to nejde - to by sa význam studne vcelku strácal - ne ces't pas? Načo by mi bola "studňa", ergo, diera v zemi, cez ktorú mi voda kamsi uteká? Zároveň si treba uvedomiť, že akékoľvek vodné dielo je realizované s ohľadom na prípadné priesaky - za týmto účelom sú vybudované tzv. kontrolné šachty, pomocou ktorých sa lokalizujú prípadné úniky. A určite so mnou budete súhlasiť s tým, že ak by v nejakej studni voda prepadávala niekam do zemských útrob, niekde by aj musela výjsť, čo by spôsobilo stratu objemu vody, čo maximálne koliduje so základnými bezpečnostnými zásadami budovania vodných diel. Teória č. 2? HOAX.
Dík za prečítanie. Vode zdar a nazdar!
Luke.