Trochu histórie

Lom Grodek je niekdajší skutočný lom, v ktorom sa svojho času ťažil dolomit pre Ďalšie spracovanie v neďalekých cementárňach "Cementownia Szczakowa". Jeho definitívny zánik sa datuje niekde do roku 1997, keď vtedajší nájomca a prevádzkovateľ nebol schopný včas platiť účty za spotrebovanú elektrinu. Tá bola potrebná pre pohon obrovských ťažobných bagrov a zároveň na kontinuálne odčerpávanie spodnej vody. Long story short, po určitom období, kedy účty neboli uhradené, dodávateľ elektrickej energie svojho odberateľa "namazal" tým, že po poslednej šichte elektriku z lomu odstrihol a v priebehu noci do lomu natieklo 18m vody. Väčšina mechanizmov, ktoré sú dodnes pod hladinou, sú stále v pôvodných pozíciách, ako po poslednej smene a sú vodou zároveň dokonale konzervované. Postupom času začali do lomu chodievať potápačské skupinky, ktoré chceli vidieť, ako to tam vyzerá, pričom zistili, že kvalita vody vo vzťahu k potápaniu je výnimočná. Onedlho sa ujal správy tohto unikátneho miesta, lokálny potápačský klub "Orka", ktorý začal lokalitu zveľaďovať a zatraktívňovať. Medzi pôvodnými mechanizmami kameňolomu, popri iných podvodných atrakciách a platformách, vtedy pribudol aj vrak Ruského dvojplošníka "An-2", u nás známy ako "Anča", "Andula", či "Šijací stroj". Tento bol však o pár rokov vyzdvihnutý a odstránený pre napäté vzťahy potápačského klubu s obcou, kde bola správa lokality odobraná z rúk Orky. V roku 2014 sa novým majiteľom stal Viasport Marina, ktorý dodnes túto lokalitu prevádzkuje, a treba povedať, že vcelku dobre. Namiesto vyzdvihnutého lietadla pribudol vďaka iniciatíve lokálov, vrak parníka Wilhelm a zopár ďalších vecičiek, ako napríklad figurína pilota, hrajúceho na klavíri, či bicykel, telefón a rôzne iné srandovné predmety.

Tak poďme...

Ešte predtým, než začalo celé toto COViD -ové šialenstvo, podarilo sa nám v marci dostať do Poľského Jaworzna a ako mnohokrát predtým pobehať jeho zákutia a krištáľovo čistú vodu. Počasie nám skutočne prialo, bolo okolo 18 stupňov, čo je 10. marca nie úplne bežný jav, a tak rozhodnutie navštíviť tento lom, bolo jednoznačné.

V Jaworzne sme boli mnohokrát a nikdy nás nijak zvlášť nesklamal, viditeľnosť sa v lome síce mení, no nikdy sme snáď nezažili viditeľnosť pod nejaké cca 4 metre. Tentokrát sme sa spoliehali na to, že po novom roku sa ešte nestihlo otepliť natoľko, aby voda vykvitla a rátali sme s tým, že bude studená, no zároveň nám to dávalo nádej na peknú viditeľnosť - a naše predpoklad boli správne, už po príchode som z móla videl, že dnes to naozaj nebude sklamanie. Základňa bola tamer prázdna, až na nejake dve-tri autá. Kým sme sa rozhliadali a odnášali fľaše na plnenie, z vody na nás kričí poľský potápač - "Kolegooooo, znajdz mi tam kompasa....". Samozrejme som sa na päte zvrtol a odbehol som mu nájsť kompas, ktorý mu vzápätí podávam - do toho do mňa Jožo so smiechom zabŕda: "No, a ty de máš kompas???", pričom asi narážal na to, že doteraz sa nám nejakým zázrakom bez akejkoľvek navigácie darilo prejsť všetky atrakcie, ktoré sú pod hladinou ukryté :)

Medzičasom sme si zbehli po naplnené fľaše a začali sme si chystať gear - ja takým ležérnejším tempom, pretože viem, že akokoľvek pomaly sa budem chystať, Joža budem vo vode čakať. To už je taký štandard, na ktorý som si asi už aj začal zvykať. Nahodil som si teda výstroj a pomaly som na seba začal ťahať môj 8/7 SolAfx polosucháč s tým, že som si naozaj nebol istý, aká tá voda je a hlavne, ja osobne som to nechcel vedieť predtým, než do tej vody vleziem.

Dnes sa Jožovi podarilo nahodiť relatívne rýchlo, takmer tak rýchlo, že sme šli k vode skoro spolu. Vošiel som od brehu do vody, odkiaľ medzičasom vychádzali naši poľksí kolegovia, ktorých sa Jožo nehanbil spytat: "no co, panowie, jaka tam jest temperatura?", načo sa mu dostalo milostivej odpovede v zmysle: "Chcesz to wiedzac?" a len, čo tú otázku dokoncil, zakričal som: "nie!"...ale mal som to márne, chalani nám to chceli trochu osoliť pred ponorom, tak hrdo zahásil "4 stopnie..."...ale v tej chvíli som už ležal na vode a zatiaľ som sa cítil celkom komfortne, tak jemne mysliac na to, čo prebehlo Jožovi hlavou pri informácii o teplote vody, keďže Jožov "zimný" setup pozostáva z dvoch neoprénových vrstiev, a to krátkeho 2mm neoprénu, 5.5mm jumpsuitu a dvoch kukiel 5mm + 3mm. Samozrejme po vstupe do vody začal jojčať, tak som ho ukľudnil slovami, že "je to v pohode" :D. Ani sme sa nejako nezdržiavali a pomaličky sme sa zanorili, plní zvedavosti, aké to dnes bude a v nádeji, že by to mohlo byť super.

Už po prvých metroch mi teplomer na kamere ukazuje 6 stupňov a vravím si, že to nie je taká katastrofa, šak sme v pohybe :) Viditeľnosť skutočne nesklamala, mojim laickým odhadom to bolo okolo 15 metrov, keď som si spravil taký odplav od skalného zrázu, skutočne vynikajúca viditeľnosť, akú som v tejto lokalite zatiaľ nezažil - v duchu si gratulujem k tomuto nápadu - slnečno, priezračná voda, tamer žiadni potápači - proste fantázia. Ponor sme absolvovali v takom tom ortodoxnom zmysle - prebehli sme si všetky atrakcie - obidva 7m vysoké bagre, pričom sme nemohli vynechať strojovňu, potom sme šli pozrieť strelmajstra, ktorý má dneska "áčko", lebo sa vo svojom zvone neskrýva, prečerpávaciu stanicu, sústavy potrubí, najnižšie miesto lomu, s hĺbkou momentálne v úrovni 16,7m, ďalej sme si opäť prehliadli prípojku elektriky a "povozili" sa na bicykli. Celý ponor nám zabral cca 47 minút a musím konštatovať, že sme sa vynorili nadšení. Minimálna teplota v hĺbke okolo 14 metrov bola skutočne 4 stupne, no nejako nás to netrápilo, pretože naše nadšenie všetku tú zimu eliminovalo.

Na záver musím znova zopakovať, že tento výlet stál skutočne za to a každému, kto túto lokalitu ešte nenavštívil (alebo aj navštívil, no nejaký čas tu nebol), ju môžem vrelo odporúčať. V širšom okolí, je to jednoznačne jedno s najkrajších miest na potápanie so skvelým zázemím. Pridávam aj krátke video, zachytávajúce momenty z ponoru.